Spoločnosť pre sociálnu integráciu v SR

DETSKÉ MESTEČKO A DETSKÉ DOMOVY NA SLOVENSKU

Návrat pedagogiky do detských domov na Slovensku si žiada systémovú zmenu

Návrat pedagogiky do detských domov na Slovensku si žiada systémovú zmenu
Mgr. Branislav LADICKÝ  [1] - Revolúcia detských domovov na Slovensku -  Sme zvyknutí očakávať, že ľudia sú špecialisti  v zmysle „špekulantov“ a že majú len jednu tému a to „pravdu“. Práve preto potrebujeme Revolúciu detských domovov na Slovensku. Na Slovensko sa do popredia tlačí druhá vlna „pseudoodborníkov“, z MPSVaR, ktorá je spojená najmä s Úsmevom ako Dar: „Aby každé dieťa malo rodinu…“ Kocurkovo! Celkom odmietajú predchádzajúci režim v Detskom mestečku a v detských domovoch, hovoria o nich ako o „komunistickom režime“. Z osobného presvedčenia a v podvedomí sú presvedčení, že to, čo robia, je správne, čo dieťa (po novom: klient) potrebuje. Začalo sa vychádzať iba z potrieb detí. Nie hodnotové šťastné detstvo (výchova, vzdelanie, pravé hodnoty), ale hodnoty materializmu. Deti s ustanovenou náhradnou starostlivosťou (Detské mestečko, detské domovy, diagnostické centrá a reedukačné zariadenia) boli vnímané v rezorte MŠ SR...
>>

OZ Naša rodina Detské mestečko, poukázalo na celospoločensky problém, kde v detských domovoch deti rodia deti.... Reakcia kompetentných prišla ihneď...

OZ Naša rodina Detské mestečko, poukázalo na celospoločensky problém, kde v detských domovoch deti rodia deti.... Reakcia kompetentných prišla ihneď...
A máme to tu..... Demokracia už na Slovensku neexistuje... Sú pošliapane ústavné práva občana.... OZ Naša rodina Detské mestečko, poukázalo na celospoločensky problém, kde v detských domovoch deti rodia deti.... Odpoveď kompetentných prišla ihneď... Podľa nich skutok sa nestal.... A podali trestne oznámenie na OZ NAŠA RODINA Detské mestečko... Za ohováranie.... Pritom ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny potvrdilo mediam, že riešili pôrody v detskom mestečku..... DETSKÁ ombudsmanka a riaditeľka detského domova tvrdia, že pôrod detí od 15 rokov veku umiestnených v detských domovoch je úplne v poriadku, že to je bežná vec..., prosím? To v akej zvrátenej dobe žijeme? Štát vytrhne dieťa z rodiny, umiestni ho do detského domova a tu pod dohľadom odborníkov dievčatá spokojne rodia deti...a nikto nenesie zodpovednosť.... Rodičia, aj spoločnosť, je spokojná s terajším stavom a vyhláseniami kompetentných? Akú mládež si vychovávame? Nebolo by lepšie dievčatám v ich...
>>

Keď deti rodia deti. Boli sme v schátranom ústave, ktorý úrady nevidia

Keď deti rodia deti. Boli sme v schátranom ústave, ktorý úrady nevidia
Rodolf Sivý  www.aktuality.sk 13.6.2017 Za oknom ubytovne stojí na parapete zaváraninový pohár, do polovice naplnený špakmi od cigariet. Ďalšie špaky sú nahádzané pod oknom, o niekoľko metrov ďalej je pri stene rozrezaná škatuľa od džúsu – tiež plná cigaretovými ohorkami. Na niektorých stenách budov sú napisy ako White Power, vulgárne slová či sprejom nastriekané kosoštvorce. Ihriská sú prázdne... Úrady priznávajú, že v zariadení za uplynulé štyri roky riešili 10 pôrodov chovankýň. Niekdajšia pýcha Trenčína – Detské mestečko v Zlatovciach – pôsobí zúfalo a bez života. Podľa ústredia práce, ktoré ho prevádzkuje, je všetko v poriadku. Kontrolu na Považie neposlali. Roky bijú na poplach Bývalí odchovanci upozorňujú na to, že deti po odchode z mestečka končia na ulici alebo vo verejných domoch. „Tu sme žili. Vzadu boli kurníky a tu pred domom sme pestovali tulipány,“ ukazuje nám Branislav Ladický na trávu pred jednou z budov v Detskom mestečku. V červenom tričku s...
>>

OZ NAŠA RODINA DETSKÉ MESTEČKO sa v mene občanov pýta a žiada jasné a nevyhýbavé odpovede od komisárky pre deti ing. Viery Tomanovej ohľadne tehotenstiev dievčat v detskom domove.

OZ NAŠA RODINA DETSKÉ MESTEČKO sa v mene občanov pýta a žiada jasné a nevyhýbavé odpovede od komisárky pre deti ing. Viery Tomanovej ohľadne tehotenstiev dievčat v detskom domove.
Pani komisárka Tomanová, OZ Naša rodina Detské mestečko vie, že v detskom mestečku v Zlatovciach je zriadená skupina pre deti – klientky, ktoré porodili deti... To vieme, na to sme sa nepýtali! To už je iba následok neodbornej výchovy v detských domovoch. Klientky porodili v uvedenom domove s klientami domova.... Ani jedno dievča neotehotnelo v rodine a nebolo po otehotnení, či po pôrode do domova umiestnené súdom. Skutky sa stali v uvedenom detskom domove detské mestečko. Žiadame jasné odpovede! A to:  Koľko deti dievčat odrodilo v uvedenom domove? Každé dievča, čo odrodilo, uviesť kedy do domova došlo a rok, v ktorom roku odrodila a v ktorom roku odchádzala z domova a s akým vzdelaním. Čo sa stalo s deťmi, ktoré klientky porodili? S kým a kde otehotneli klientky detského domova? Či v čase otehotnenia boli ešte klientkami detského domova? Na tieto otázky ste nám vôbec neodpovedali. A prečo ste nedali jasnú odpoveď na dievča, ktoré odrodilo teraz v máji v uvedenom...
>>

Komisárka pre deti ing. Viera Tomanová vydala vyhlásenie pre TASR. Presvedčivý video-odkaz občianskeho združenia Naša rodina pre ombudsmanku V. Tomanovú a MPSVaR.

Komisárka pre deti ing. Viera Tomanová vydala vyhlásenie pre TASR. Presvedčivý video-odkaz občianskeho združenia Naša rodina pre ombudsmanku V. Tomanovú a MPSVaR.
Bratislava 9. júna (TASR) – Na základe dvoch doručených podnetov poukazujúcich na vážne porušovanie práv detí upravených v čl. 19 Dohovoru o právach dieťaťa, som sa okamžite rozhodla realizovať neplánovanú a neohlásenú návštevu predmetného detského domova. Všetky konkrétne prípady uvedené v prvom podaní od OZ Naša rodina detské mestečko, boli priamo na mieste preskúmané so zistením, že podnet obsahoval neoverené skutočnosti. Nebola v ňom uvedená ani skutočnosť, že súčasťou detského domova je aj domov pre matky s deťmi, t. j. aj pre tehotné ženy bez domova. Klientka detského domova, ktorá mala podať druhé podanie však poprela, že by sa na mňa v danej veci obrátila. Pokiaľ išlo o upozornenie uvedené v prvom podaní "...že veľké množstvo detí si neporobilo stredoškolské vzdelanie" uvádzam, že zo 123 detí navštevuje základnú školu iba 20 detí, a to ku koncu apríla 2017 a ďalšia školopovinná časť detí navštevuje špeciálnu základnú školu. Vzdelanostné zloženie detí v detskom domove má...
>>

ČO PREVERILA KOMISÁRKA PRE DETI? Občianske združenie Naša rodina o voze, pani Tomanová o koze. Pozri tiež rubriku Knihu návštevu.

ČO PREVERILA KOMISÁRKA PRE DETI? Občianske združenie Naša rodina o voze, pani Tomanová o koze. Pozri tiež rubriku Knihu návštevu.
Komisárka pre deti ing. Tomanová podnet v detskom domove v Zlatovcach už preverila. Skutočnosti sa nestali!  Vypočujete si jej vyjadrenie na webovej stránke https://komisarpredeti.sk/preverenie-podnetu-v-detskom-domove-trencin-zlatovce/ A čo na to pán Peter Stupár z občianskeho združenia Naša rodina:  Výsledok pani Tomanovej zo šetrenia v detskom mestečku Trenčín Zlatovce. Na podnet, kde bolo poukázané, že v uvedenom domove deti dievčatá od veku 14 rokov do 18 rokov odrodili deti a to s klientami domova. Tu je pekne vidieť, ako to funguje na Slovensku. Takto sa pekne dajú veci zamiesť pod koberec. Čo zistila komisárka pre deti? Nič. Lebo ani zistiť nič nechcela. Celá kontrola bola dopredu pripravená. Aka náhoda, že dievčatá, ktoré odrodili boli úplne náhodou všetky v čase kontroly v uvedenom domove? Ale to už su mimo detského domova. A pani komisarka, čo dieťa, ktoré porodilo teraz v maji a má vek 16 rokov? To je piate dievča, ktoré odrodilo v tomto domove a za tejto...
>>

Detský domov v Zlatovciach prešetruje detská komisárka

Detský domov v Zlatovciach prešetruje detská komisárka
ANDREJ LUPRICH 2. jún 2017   Občianske združenie podalo podnet na prešetrenie situácie v Detskom domove, viacero chovankýň detského domova za posledné roky otehotnelo. Detská komisárka hovorí o vážnych podozreniach z porušovania práv detí.   TRENČÍN. V detskom domove v Zlatovciach malo prísť za posledné roky k viacerým pôrodom maloletých chovankýň domova. Posledný prípad, kedy sa maloletej chovankyni narodilo dieťa sa mal stať minulý mesiac. Na problém upozornilo občianske združenie Naša rodina Detské mestečko, situáciu už začala prešetrovať detská komisárka. „Podľa našich informácií v tomto zariadení za posledné roky je päť maloletých dievčat, ktorým sa narodili deti, niektoré aj s chovancami detského domova. Posledný prípad sa mal stať minulý mesiac. Deti rodia deti, je tu systémová chyba,“ hovorí predseda občianskeho združenia Branislav Ladický s tým, že nejde o jediný problém v Detskom mestečku. PREČÍTAJTE SI TIEŽ:Systém výchovy v Detskom mestečku je terčom...
>>

V Čistom dni vládne strach - hovorí psychologička z Ústredia práce K. Hatráková

V Čistom dni vládne strach - hovorí psychologička z Ústredia práce K. Hatráková
Rozhovor s Katarínou Hatrákovou, psychologičkou na Ústredí práce, ktorá pred rokom robila dlhodobú kontrolu v Čistom dni, kde zistila vážne problémy.   Po tom, čo minister práce a sociálnych vecí Ján Richter rozhodol, že napriek odporučeniu Akreditačnej komisie ministerstva ponechá resocializačnému zariadeniu akreditáciu, už na protest odstúpili dvaja členovia komisie. Teraz prichádza z prostredia štátnych inštitúcií ešte vážnejšie svedectvo: psychologička Katarína Hatráková je zamestnaná na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny, a to na oddelení Referátov poradensko-psychologických služieb. Minulý rok o takomto čase z poverenia Ústredia práce skúmala pomery v Čistom dni a dospela k záveru, že toto zariadenie je zlým prostredím pre zverené deti a funguje v rozpore so zmluvou. Svoju minuloročnú skúsenosť z Čistého dňa zverejňuje prvýkrát pre Postoj. Prečo ste začali preverovať zariadenie Čistý deň? V decembri roku 2015 nás oslovil odbor...
>>

RODINNÁ VÝCHOVA V DETSKÝCH DOMOVOCH

RODINNÁ VÝCHOVA V DETSKÝCH DOMOVOCH
VZOSTUP A PÁD DETSKÉHO MESTEČKA  Detské mestečko v Slovenskom rozhlase. Klikni a vypočuj zvukový záznam: Detske_mestecko.mp3 (2,5 MB) Detské mestečko v Zlatovciach má už viac ako 40 rokov. Ide o detský domov, ktorý v minulosti fungoval na originálnom prinícpe – o výchovu detí sa tu starali manželské dvojice, ktoré mohli mať zároveň aj vlastné deti. Rodiny bývali v jednotlivých bunkách v rámci rozľahlého areálu.  Viacerým z tých, ktorí tu prežili časť svojho života, nie je osud mestečka ľahostajný ani dnes. A začali so zaujímavou iniciatívou. Téme sa venovala Barbora Jurenová.  Detské mestečko chcú vyhlásiť za...
>>

Knihy

RECENZIA publikácie Kozoň, A. a kol. Náhľad na tradičnú rómsku kultúru v procese socializácie. (V.Kusin)

21.02.2017 21:29

Slovenský časopis pre štátnu politiku a výskum mládeže MLÁDEŽ A SPOLOČNOSŤ - ISSN 1335-1109 - č.4/2016  

Klikni na stiahnutie:

Recenzia Nahlad na tradicnu romsku kulturu v procese socializacie.pdf

>>

SAWICKI, Silvester - Š0KOVÁ, Katarína. 2017. Etické a sociálne aspekty existenciálnej dimenzie človeka. Trenčín : SpoSoIntE, 2017. 126 s. ISBN 978-80-89533-19-0.

31.01.2017 18:02 >>

KOZOŇ, Antonín a kol. 2016. Náhľad na tradičnú rómsku kultúru v procese socializácie. Trenčín : SpoSoIntE, 2016. 242 s. ISBN 978-80-89533-18-3.

05.01.2017 10:06 >>

RECENZIA publikácie Kozoň, A. a kol. Sociálne zdravie jedinca a spoločnosti. (V.Kusin)

07.01.2016 11:11

Slovenský časopis pre štátnu politiku a výskum mládeže MLÁDEŽ A SPOLOČNOSŤ - ISSN 1335-1109 - č.1/2015  

Klikni na stiahnutie:

RECENZIA Kozoň, A. a kol. Sociálne zdravie jedinca a spoločnosti (V.Kusin).doc (3851264)

www.kozon.cz/news/recenzia-kolektivnej-monografie-kozon-a-a-kol-socialne-zdravie-jedinca-a-spolocnosti-v-kusin/

>>

KOZOŇ, Antonín a kol. 2014. Sociálne zdravie jedinca a spoločnosti. Trenčín : SpoSoIntE, 2014. 402 s. ISBN 978-80-89533-12-1.

04.12.2014 15:02 >>

KOZOŇ, Antonín a kol. 2013. Etické otázky socializácie sociálnej práce a príbuzných vedných disciplín. Trenčín : SpoSoIntE, 2013, 474 s. ISBN 978-80-89533-10-7

30.11.2013 12:10 >>

KOZOŇ, Antonín a kol. 2012. Etické otázky (ne)slobody. Trenčín : SpoSoIntE, 2012. 214 s. ISBN 978-80-89533-09-1.

03.11.2012 12:24

Kolektívna monografia z 1. virtuálnej vedeckej konferencie ETICKÉ OTÁZKY (NE)SLOBODY na www.sposointe.eu dňa 12.12.2012.

Klikni na stiahnutie:Antonín Kozoň a kol. Etické otázky (ne)slobody -TL.pdf (1942249)

www.kozon.cz/news/kozon-antonin-a-kol-eticke-otazky-ne-slobody-trencin-sposointe-2012-214-s-isbn-978-80-89533-09-1-/

>>

Hejdiš, M., Kozoň, A., Paľún, M. a kol. 2011. Profesionálna rodina. Trenčín : SpoSoIntE, 2011. 142 s. ISBN 978-80-89533-02-9.

17.07.2012 20:17 >>

Radková, L. a kol. 2011. Dobrovoľníctvo a problémy súčasnej spoločnosti. Trenčín: SpoSointE, 2011, 202 s. ISBN 978-80-89533-07-7.

17.07.2012 20:07 >>

VIRTUÁLNA MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA

VÍZIA POSTAVENIA ŽENY A ROLA MUŽA V TRADIČNEJ RÓMSKEJ KULTÚRE

18.01.2016 21:45

>>

REFERÁTY AKTÍVNYCH ÚČASTNÍKOV KONFERENCIE - KOLEKTÍVNA MONOGRAFIA

03.10.2016 11:10

Referáty aktívnych účastníkov vedeckej konferencie sú zverejnené v publikácii NÁHĽAD NA TRADIČNÚ RÓMSKU KULTÚRU V PROCESE SOCIALIZÁCIE ako samostatné kapitoly a boli predmetom diskusného fóra.

Publikáca je voľne dostupná na stiahnutie na http://www.kozon.cz/
 

DISKUSNÉ FÓRUM VIRTUÁLNEJ VEDECKEJ KONFERENCIE!

 
Ďakujeme návštevníkom našej webovej stránky, ktorí sa dňa 8.12.2016 zúčastnili 4. virtuálnej medzinárodnej vedeckej konferencie a mohli takto na živo sledovať dynamiku priebehu konferenčnej diskusie. V uvedený deň bolo zaregistrovaných 391 unikátnych návštev (identické IP) a 1814 zobrazených stránok. Počas trvania vedeckej konferencie bola zaznamená priama účasť 135 unikátných návštev: USA 21, ČR 34, Francia 12, Čína 9, Belgicko 2, SR 45, India 2, Thaiwan 1, neoznačený štát 3, Anglicko 2, Ukrajina 2, Saudská Arábia 1, Južná Kórea 1.

 

Pohľad do zákulisia konferencie na Fakulte sociálnych štúdií Vysokej školy Danubius v Sládkovičove.
 

Predkonferenčný úvod 15 minút pred otvorením konferencie: dekanka fakulty dr. P. Šebestová a koordinátor konferencie doc. A. Kozoň. 

Účastníci konferencie na Fakulte sociálnych štúdií VŠ Danubius v Sládkovičove počas diskusného fóra konferencie - plné znenie diskusie je dostupné na tejto webovej stránke dole. Referáty aktívnych účastníkov konferencie sú zverejnené v kolektívnej monografii NÁHĽAD NA TRADIČNÚ RÓMSKU KULTÚRU V PROCESE SOCIALIZÁCIE a je voľne dostupná na stiahnutie na webovej stránke http://www.kozon.cz/. Videozáznam zverejnený na https://www.youtube.com/results?search_query=sposointe

>>

Pozvánka na kolokvium KAUZA "ČISTÝ DEŇ" A HMLISTÉ PRAKTIKY V SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH

30.01.2017 22:40

Fakulta sociálnych štúdii Vysokej školy Danubius v Sládkovičove Vás pozýva na kolokvium na tému KAUZA "ČISTÝ DEŃ" A HMLISTÉ PRAKTIKY V SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH  vo štvrtok dňa 20.4.2017 o 11,00 hod. - podnety a postrehy môžete zverejniť v rubrike Kniha návštev

>>

Diskusné fórum 4. virtuálnej medzinárodnej vedeckej konferencie VÍZIA POSTAVENIA ŽENY A ROLA MUŽA V TRADIČNEJ RÓMSKEJ KULTÚRE vo štvrtok dňa 8.12.2016 od 10.00-12,00 a od 13,00-15.00 hod.

Dátum
Vložil
Titulok

PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

BRANISLAV MALÍK, PETRONELA ŠEBESTOVÁ, ss. 43-52

Abstrakt
Autori sa vo svojom príspevku zamerali na určité špecifiká rómskej rodiny a rodinnej socializácie Rómov, ktoré treba zohľadniť pri ich vzdelávaní a pri poskytovaní sociálnych služieb pre uvedenú cieľovú skupinu občanov. Cieľom autorov bolo tiež korigovať skreslené predstavy, ktoré si o niektorých aspektoch života Rómov vytvárame a ktoré pretrvávajú nielen vo vedomí bežných občanov, ale sú identifikovateľné aj v odbornom diskurze a sú prekážkou optimálneho nastavenia programov zameraných na integráciu Rómov do majoritnej spoločnosti.

bmalik@centrum.sk, petronela.šebestova@gmail.com

Dátum
Vložil
Titulok

Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Je múdre trvať pomocou rôznych programov na integrácii Rómov do majoritnej spoločnosti? V roku1996 sa konalo v Trenčíne v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a v Trnave v priestoroch Trnavskej univerzity podujatie s pracovníkom americkej probačnej služby. Medzi otázkami bola nevyhnutne aj otázka bielej a čiernej americkej populácie, ich integrácie do majoritnej spoločnosti v ponímaní malého Slovenska. Odpoveď na túto otázku bola jednoznačné. Pokiaľ sa sami neuvedomia, nepoznajú svoju "cenu" v spoločnosti, nezmenia svoj vzťah ku vzdelaniu a pod., nevstúpia do vedomia majoritnej spoločnosti ako "potrební". Sú bremeno. Otázka alebo otázky sú možno drsné alebo cynické, ale poplatné dobe. Dokážu sa Rómovia "uvedomiť", dokázať svoj pozitívny vzťah ku vzdelávaniu, čo im zaručuje vyššiu úroveň existencie v spoločnosti? Akú máte skúsenosť so vzdelaným Rómom v ich tradičnom prostredí, má všeobecné uznanie alebo ho vylučujú zo svojej komunity ako človeka, ktorý sa vzdal ich tradičnej kultúry, ich tradičnej životnej filozofie?

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Ďakujem za položenú otázku, v ktorej ste súčasne vyjadrili aj svoj názor. Osobne zastávam ten názor, že každý človek je v prvom rade občan, ktorý má svoje práva a povinnosti. Sú občania, ktorí si túto skutočnosť nevedia uvedomiť a z tejto ich nevedomosti dochádza k situáciám, ktoré je potrebné riešiť a to zákonným spôsobom. Spoločnosť by v žiadnom prípade nemala tolerovať obchádzanie legislatívy. V školskom zákone je explicitne vyjadrené, že školská dochádzka je povinná a sú aj presne určené podmienky. Každý národ, každá krajina má svoju kultúru. Platí však, že vnucovanie svojej kultúry a svojich zvykov na území inej krajiny je uzurpovanie moci a obchádzanie zákonom stanovených pravidiel krajiny. Čo sa týka vzdelanosti, pozor nie vzdelávania, tá nie je závislá od národnosti. Nie je potrebné podsúvať názory o vzdelaných a nevzdelaných občanov s poukazovaním na národnosť. Každý národ, každá krajina ma ľudí, ktorí sú schopní a ktorí sú menej schopní. Každý zdravý človek túto skutočnosť chápe. Keď sa niekto vzdá svojej tradičnej životnej filozofie, tak to je jeho osobný problém a nie problém krajiny v ktorej žije.

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Tak prečo média pri exódu Romov nepísali, že tam emigrujú občania ?

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Ospravedlňujem sa, že sa (z objektívnych dôvodov) do diskusie zapájam až teraz. Skúsenosti so vzdelávaním Rómov mám. V prvom priblížení by mohli konvenovať s Vašim názorom, že neprináša (pokiaľ tu nebude ochota z ich strany uznať vzdelanie ako ich hodnotu) žiadne výraznejšie výsledky. To však neznamená, že Rómovia sú nevzdelávateľní. V našom spoločnom texte s doktorkou Šebestovou sme uviedli, že situáciu by mohlo zmeniť k lepšiemu, ak by sme Rómov vzdelávali podľa iných princípov a metodík, než aké sú bežne uplatňované vo vzťahu k majorite. Zásadný rozdiel je ten, že spôsob ich života nepodnecuje rozvoj abstraktného myslenia. Vzdelávacie obsahy určené pre majoritu sú však hneď od vstupu detí do školských zariadení postavené na abstraktných pojmoch a abstraktnom myslení. To je prvá bariéra, ktorá robí tieto obsahy pre nich nezrozumiteľnými. Druhou základnou prekážkou školskej úspešnosti rómskych žiakov je to, že osvojenie vedomostí je vždy späté s jednou dôležitú kompetenciu. O čo ide, si priblížime poukázaním na často zmieňovaný problém súčasného slovenského školstva, a tým je problém „čítania s porozumením“. Ukazuje sa, že ide o oveľa hlbší a zložitejší problém, ako sa javí v prvom priblížení. Jeho primárnou príčinou nie je totiž to, že dnešní žiaci nečítajú, a preto nemajú ani dostatočne rozvinutú schopnosť rozumieť obsahom príslušných textov. Skutočnou príčinou uvedeného deficitu je to, že sa rozpadol určitý širší (kultúrny) kontext, ktorý umožňoval veciam obsiahnutým v textoch porozumieť, to znamená zaradiť tieto skutočnosti do siete určitých významových súvislostí. Čiže: čítať síce vedia, ale to čo čítajú im už nič „nehovorí“. Aby mohol daný text žiakovi niečo „povedať“, musím mať tento žiak najprv osvojené príslušné kultúrne kódy, v ktorých je kódovaný. Bez nich je pre neho nezrozumiteľný. Vráťme sa teraz k nastolenej problematike – kultúrne kódy, v ktorých sú kódované vzdelávacie obsahy určené pre majoritu sú úplne iné ako je kódovaný svet (významové univerzum), v ktorom žijú Rómovia. Aj keby si teda Rómsky žiak dostatočne osvojil čitateľskú gramotnosť a vedel tieto texty plynule prečítať, boli by pre neho len „hromadou slov“ bez dešifrovateľného významu. Čiže druhou podmienkou úspešnosti vzdelávania Rómov je prispôsobiť tieto vzdelávacie obsahy ich „lebensweltu“.

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Tak nevím, jak je to s tím "břemenem". Jednak je to diskriminační označení, jednak nebýt rómských pracovníků, není např. v Praze opravená kanalizace,vodovodní řad v různých částech hlavního města, defekty plynového vedení apod. Např.oprava silniční infrastuktury v Praze je vyloženě závislá na pracovnících rómského etnika.......

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Rozhodne neredukovať integráciu na puhú
asimiláciu!

Dátum
Vložil
Titulok

Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Myslíte si, že sa verejná mienka v názoroch na tuto komunitu principiálne mýli? V čom jej krivdí najviac? Ako zmeniť náhĺad tejto majority? A čo podiel samotných Romov pre nápravu reputácie?

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Pozdravujem, zaujímavo položené otázky do diskusie. Možno by som mohol položiť protiotázku a čo si myslia Rómovia o "gadžoch" alebo o majoritnej spoločnosti? Myslím si, že problém je v uplatňovaní antidiskriminačného zákona v praxi. Na súdoch rôznych stupňov prebiehajú pracovnoprávne spory najmä majority. Nepoznám prípad, kde by sa rómski spoluobčania domáhali svojich nárokov z pracovnoprávnych vzťahov. Akurát som zaregistroval v médiách hromadnú žalobu na jednu z nemocníc kvôli nedobrovolnej sterilizácii Rómiek. Je na škodu, že aj rómski spoluobčania žijúci v nedôstojných podmienkach si neberú príklad od pracovitých Rómov napr. z Vysokej pri Morave, kde žijú Rómovia na úrovni spolu s majoritou, aký to paradox so životom romov napr. v Plaveckom Štvrtku... Možno by sa zišlo vydať knižne životopisy rómskych spoluobčanov, ktorí sa niečim dostali do povedomia spoločnosti aj v rómskom jazyku a oboznamovať s jej obsahom na základných zmiešaných školách žiakov.

Dátum
Vložil
Titulok

EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

MILAN HEJDIŠ, ss. 53-57

Abstrakt
Štúdia sa zaoberá emocionálnym komponentom pojmu Róm a Cigáň. Podnetom na jeho napísanie bola diskusia v rámci prednášky teória konfliktov a riešenie konfliktov.

m.hejdis@gmail.com

Dátum
Vložil
Titulok

Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

Mám otázky pre autora ako človeka z praxe. V súčasnej postmodernej dobe sa rola muža v rodine a v spoločnosti mení nielen v tradičnej rómskej kultúre, ale vo všeobecnosti. Hrozí hrozba sociálnej dezintegrácie nerómskym rodinám v sociálno-ekonomickej núdzi? Ak áno, tak podľa Vášho názoru, ktoré sociálne deprivované ženy sú v tejto situácii vzhľadom k svojej rodine (deťom) viacej psychicky a sociálne ohrozené, Rómky alebo nerómky?

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

V praxi sa vyhýbame tejto problematike. Súčasný vývoj v kontexte globalizácie je výrazne kontroverzný a veľké populácie žien nielen na Slovensku sú doslova odsúdené na prácu za výrobnými pásmi, ako predavačky, možno iné pracovné pozície bez pridanej hodnoty.
Nikto nikdy sa ich nepýta na ich spokojnosť, naplnenie ich životných cieľov, uspokojenie ich potrieb prostredníctvom zamestnania.
Diskusia z praxe, ktorú uvádzam hovorí za všetko. Týkala sa zamestnania, odmeny za prácu, možností osamostatnenia sa mladých ľudí a pod. Záver bol viac ako jednoznačný a samozrejme nezverejňovaný, a to boli diskutujúci na úrovni docentov vysokých škôl. Mesačný príjem mladých ľudí by mal dosahovať rozmedzie medzi 80 - 100.000 českých korún. Boli porovnávané ceny, náklady na ubytovanie, cestovanie do práce a pod. A to zdôrazňujem, nebola diskusia v "hospodě u piva". Samozrejme tento názor nikto nenapíše v pozícii zamestnanca akademickej inštitúcie, tento fakt si môže dovoliť napísať iba človek na starobnej penzii, ktorému by ju nikto nemal zobrať, prípadne sa nedostane do situácie, kedy mu bude zamestnávateľ predkladať svoju úvahu o jeho duševnom zdraví.
Dlho som odkladal na túto tému napísať príspevok, bol spracovaný doslova na poslednú chvíľu. Dôvod bol jednoznačný. Pojem demokracia v súčasnej dobe z pohľadu vývoja existencie ľudstva dostal podľa môjho názoru veľmi komplikovaný zmysel. Elity sveta v ňom vidia svoju neobmedzenú moc, obyčajný človek v rámci ich úvah iba postavenie otroka.
Z predchádzajúceho vyplýva aj môj názor na položenú otázku, ohrozené sú všetky skupiny žien bez toho, aby sme ich rozdeľovali vôbec do nejakých skupín. Strácame v dôsledku cieľavedomého chaosu v spoločnostiach svoju identitu a to je to pravé ohrozenie nielen žien, ale aj mužov v súčasnej dobe.
Píšeme 21. storočie a ľudí v rámci demokracie možno rozdeľujeme (veľmi cieľavedome hlavne "vývozom demokracie") viac ako za doby rímskej otrokárskej ríše.
A to už v tejto súvislosti vôbec nechcem uvažovať o pojme tak obľúbeného u personálneho manažmentu "ľudské zdroje". Hovorí aj bez rozdelenia žien na Rómky a Nerómky za všetko. Tento výraz položil ľudí na úroveň nerastných alebo druhotných surovín. A to už je problém všetkých ľudí súčasného sveta.

1 | 2 | 3 | 4 | 5 >>

Fotogaléria: Úvodná stránka

Táto fotogaléria je prázdna.

Vyhľadávanie

© 2009 Všetky práva vyhradené.