Spoločnosť pre sociálnu integráciu v SR

KAUZA "ČISTÝ DEŇ" A HMLISTÉ PRAKTIKY V SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH - pozvánka na kolokvium

Fakulta sociálnych štúdií VŠ Danubius v Sládkovičove - VIZUALIZÁCIA SOCIÁLNEJ PRÁCE

Fakulta sociálnych štúdií VŠ Danubius v Sládkovičove - VIZUALIZÁCIA SOCIÁLNEJ PRÁCE

Fakulta sociálnych štúdii Vysokej školy Danubius v Sládkovičove Vás pozýva na kolokvium na tému KAUZA "ČISTÝ DEŃ" A HMLISTÉ PRAKTIKY V SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH  vo štvrtok dňa 20.4.2017 o 11,00 hod. - podnety a postrehy môžete zverejniť v rubrike Kniha návštev

>>

VIRTUÁLNA MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA

VÍZIA POSTAVENIA ŽENY A ROLA MUŽA V TRADIČNEJ RÓMSKEJ KULTÚRE

18.01.2016 21:45

>>

REFERÁTY AKTÍVNYCH ÚČASTNÍKOV KONFERENCIE - KOLEKTÍVNA MONOGRAFIA

03.10.2016 11:10

Referáty aktívnych účastníkov vedeckej konferencie sú zverejnené v publikácii NÁHĽAD NA TRADIČNÚ RÓMSKU KULTÚRU V PROCESE SOCIALIZÁCIE ako samostatné kapitoly a boli predmetom diskusného fóra.

Publikáca je voľne dostupná na stiahnutie na http://www.kozon.cz/
 

DISKUSNÉ FÓRUM VIRTUÁLNEJ VEDECKEJ KONFERENCIE!

 
Ďakujeme návštevníkom našej webovej stránky, ktorí sa dňa 8.12.2016 zúčastnili 4. virtuálnej medzinárodnej vedeckej konferencie a mohli takto na živo sledovať dynamiku priebehu konferenčnej diskusie. V uvedený deň bolo zaregistrovaných 391 unikátnych návštev (identické IP) a 1814 zobrazených stránok. Počas trvania vedeckej konferencie bola zaznamená priama účasť 135 unikátných návštev: USA 21, ČR 34, Francia 12, Čína 9, Belgicko 2, SR 45, India 2, Thaiwan 1, neoznačený štát 3, Anglicko 2, Ukrajina 2, Saudská Arábia 1, Južná Kórea 1.

 

Pohľad do zákulisia konferencie na Fakulte sociálnych štúdií Vysokej školy Danubius v Sládkovičove.
 

Predkonferenčný úvod 15 minút pred otvorením konferencie: dekanka fakulty dr. P. Šebestová a koordinátor konferencie doc. A. Kozoň. Účastníci konferencie na Fakulte sociálnych štúdií VŠ Danubius v Sládkovičove počas diskusného fóra konferencie - plné znenie diskusie je dostupné na tejto webovej stránke dole. Referáty aktívnych účastníkov konferencie sú zverejnené v kolektívnej monografii NÁHĽAD NA TRADIČNÚ RÓMSKU KULTÚRU V PROCESE SOCIALIZÁCIE a je voľne dostupná na stiahnutie na webovej stránke http://www.kozon.cz/. Videozáznam zverejnený na https://www.youtube.com/results?search_query=sposointe

>>

Pozvánka na kolokvium KAUZA "ČISTÝ DEŇ" A HMLISTÉ PRAKTIKY V SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH

30.01.2017 22:40

Fakulta sociálnych štúdii Vysokej školy Danubius v Sládkovičove Vás pozýva na kolokvium na tému KAUZA "ČISTÝ DEŃ" A HMLISTÉ PRAKTIKY V SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH  vo štvrtok dňa 20.4.2017 o 11,00 hod. - podnety a postrehy môžete zverejniť v rubrike Kniha návštev

>>

Diskusné fórum 4. virtuálnej medzinárodnej vedeckej konferencie VÍZIA POSTAVENIA ŽENY A ROLA MUŽA V TRADIČNEJ RÓMSKEJ KULTÚRE vo štvrtok dňa 8.12.2016 od 10.00-12,00 a od 13,00-15.00 hod.

Dátum
Vložil
Titulok

PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

BRANISLAV MALÍK, PETRONELA ŠEBESTOVÁ, ss. 43-52

Abstrakt
Autori sa vo svojom príspevku zamerali na určité špecifiká rómskej rodiny a rodinnej socializácie Rómov, ktoré treba zohľadniť pri ich vzdelávaní a pri poskytovaní sociálnych služieb pre uvedenú cieľovú skupinu občanov. Cieľom autorov bolo tiež korigovať skreslené predstavy, ktoré si o niektorých aspektoch života Rómov vytvárame a ktoré pretrvávajú nielen vo vedomí bežných občanov, ale sú identifikovateľné aj v odbornom diskurze a sú prekážkou optimálneho nastavenia programov zameraných na integráciu Rómov do majoritnej spoločnosti.

bmalik@centrum.sk, petronela.šebestova@gmail.com

Dátum
Vložil
Titulok

Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Je múdre trvať pomocou rôznych programov na integrácii Rómov do majoritnej spoločnosti? V roku1996 sa konalo v Trenčíne v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a v Trnave v priestoroch Trnavskej univerzity podujatie s pracovníkom americkej probačnej služby. Medzi otázkami bola nevyhnutne aj otázka bielej a čiernej americkej populácie, ich integrácie do majoritnej spoločnosti v ponímaní malého Slovenska. Odpoveď na túto otázku bola jednoznačné. Pokiaľ sa sami neuvedomia, nepoznajú svoju "cenu" v spoločnosti, nezmenia svoj vzťah ku vzdelaniu a pod., nevstúpia do vedomia majoritnej spoločnosti ako "potrební". Sú bremeno. Otázka alebo otázky sú možno drsné alebo cynické, ale poplatné dobe. Dokážu sa Rómovia "uvedomiť", dokázať svoj pozitívny vzťah ku vzdelávaniu, čo im zaručuje vyššiu úroveň existencie v spoločnosti? Akú máte skúsenosť so vzdelaným Rómom v ich tradičnom prostredí, má všeobecné uznanie alebo ho vylučujú zo svojej komunity ako človeka, ktorý sa vzdal ich tradičnej kultúry, ich tradičnej životnej filozofie?

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Ďakujem za položenú otázku, v ktorej ste súčasne vyjadrili aj svoj názor. Osobne zastávam ten názor, že každý človek je v prvom rade občan, ktorý má svoje práva a povinnosti. Sú občania, ktorí si túto skutočnosť nevedia uvedomiť a z tejto ich nevedomosti dochádza k situáciám, ktoré je potrebné riešiť a to zákonným spôsobom. Spoločnosť by v žiadnom prípade nemala tolerovať obchádzanie legislatívy. V školskom zákone je explicitne vyjadrené, že školská dochádzka je povinná a sú aj presne určené podmienky. Každý národ, každá krajina má svoju kultúru. Platí však, že vnucovanie svojej kultúry a svojich zvykov na území inej krajiny je uzurpovanie moci a obchádzanie zákonom stanovených pravidiel krajiny. Čo sa týka vzdelanosti, pozor nie vzdelávania, tá nie je závislá od národnosti. Nie je potrebné podsúvať názory o vzdelaných a nevzdelaných občanov s poukazovaním na národnosť. Každý národ, každá krajina ma ľudí, ktorí sú schopní a ktorí sú menej schopní. Každý zdravý človek túto skutočnosť chápe. Keď sa niekto vzdá svojej tradičnej životnej filozofie, tak to je jeho osobný problém a nie problém krajiny v ktorej žije.

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Tak prečo média pri exódu Romov nepísali, že tam emigrujú občania ?

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Ospravedlňujem sa, že sa (z objektívnych dôvodov) do diskusie zapájam až teraz. Skúsenosti so vzdelávaním Rómov mám. V prvom priblížení by mohli konvenovať s Vašim názorom, že neprináša (pokiaľ tu nebude ochota z ich strany uznať vzdelanie ako ich hodnotu) žiadne výraznejšie výsledky. To však neznamená, že Rómovia sú nevzdelávateľní. V našom spoločnom texte s doktorkou Šebestovou sme uviedli, že situáciu by mohlo zmeniť k lepšiemu, ak by sme Rómov vzdelávali podľa iných princípov a metodík, než aké sú bežne uplatňované vo vzťahu k majorite. Zásadný rozdiel je ten, že spôsob ich života nepodnecuje rozvoj abstraktného myslenia. Vzdelávacie obsahy určené pre majoritu sú však hneď od vstupu detí do školských zariadení postavené na abstraktných pojmoch a abstraktnom myslení. To je prvá bariéra, ktorá robí tieto obsahy pre nich nezrozumiteľnými. Druhou základnou prekážkou školskej úspešnosti rómskych žiakov je to, že osvojenie vedomostí je vždy späté s jednou dôležitú kompetenciu. O čo ide, si priblížime poukázaním na často zmieňovaný problém súčasného slovenského školstva, a tým je problém „čítania s porozumením“. Ukazuje sa, že ide o oveľa hlbší a zložitejší problém, ako sa javí v prvom priblížení. Jeho primárnou príčinou nie je totiž to, že dnešní žiaci nečítajú, a preto nemajú ani dostatočne rozvinutú schopnosť rozumieť obsahom príslušných textov. Skutočnou príčinou uvedeného deficitu je to, že sa rozpadol určitý širší (kultúrny) kontext, ktorý umožňoval veciam obsiahnutým v textoch porozumieť, to znamená zaradiť tieto skutočnosti do siete určitých významových súvislostí. Čiže: čítať síce vedia, ale to čo čítajú im už nič „nehovorí“. Aby mohol daný text žiakovi niečo „povedať“, musím mať tento žiak najprv osvojené príslušné kultúrne kódy, v ktorých je kódovaný. Bez nich je pre neho nezrozumiteľný. Vráťme sa teraz k nastolenej problematike – kultúrne kódy, v ktorých sú kódované vzdelávacie obsahy určené pre majoritu sú úplne iné ako je kódovaný svet (významové univerzum), v ktorom žijú Rómovia. Aj keby si teda Rómsky žiak dostatočne osvojil čitateľskú gramotnosť a vedel tieto texty plynule prečítať, boli by pre neho len „hromadou slov“ bez dešifrovateľného významu. Čiže druhou podmienkou úspešnosti vzdelávania Rómov je prispôsobiť tieto vzdelávacie obsahy ich „lebensweltu“.

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Tak nevím, jak je to s tím "břemenem". Jednak je to diskriminační označení, jednak nebýt rómských pracovníků, není např. v Praze opravená kanalizace,vodovodní řad v různých částech hlavního města, defekty plynového vedení apod. Např.oprava silniční infrastuktury v Praze je vyloženě závislá na pracovnících rómského etnika.......

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Rozhodne neredukovať integráciu na puhú
asimiláciu!

Dátum
Vložil
Titulok

Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Myslíte si, že sa verejná mienka v názoroch na tuto komunitu principiálne mýli? V čom jej krivdí najviac? Ako zmeniť náhĺad tejto majority? A čo podiel samotných Romov pre nápravu reputácie?

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Pozdravujem, zaujímavo položené otázky do diskusie. Možno by som mohol položiť protiotázku a čo si myslia Rómovia o "gadžoch" alebo o majoritnej spoločnosti? Myslím si, že problém je v uplatňovaní antidiskriminačného zákona v praxi. Na súdoch rôznych stupňov prebiehajú pracovnoprávne spory najmä majority. Nepoznám prípad, kde by sa rómski spoluobčania domáhali svojich nárokov z pracovnoprávnych vzťahov. Akurát som zaregistroval v médiách hromadnú žalobu na jednu z nemocníc kvôli nedobrovolnej sterilizácii Rómiek. Je na škodu, že aj rómski spoluobčania žijúci v nedôstojných podmienkach si neberú príklad od pracovitých Rómov napr. z Vysokej pri Morave, kde žijú Rómovia na úrovni spolu s majoritou, aký to paradox so životom romov napr. v Plaveckom Štvrtku... Možno by sa zišlo vydať knižne životopisy rómskych spoluobčanov, ktorí sa niečim dostali do povedomia spoločnosti aj v rómskom jazyku a oboznamovať s jej obsahom na základných zmiešaných školách žiakov.

Dátum
Vložil
Titulok

EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

MILAN HEJDIŠ, ss. 53-57

Abstrakt
Štúdia sa zaoberá emocionálnym komponentom pojmu Róm a Cigáň. Podnetom na jeho napísanie bola diskusia v rámci prednášky teória konfliktov a riešenie konfliktov.

m.hejdis@gmail.com

Dátum
Vložil
Titulok

Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

Mám otázky pre autora ako človeka z praxe. V súčasnej postmodernej dobe sa rola muža v rodine a v spoločnosti mení nielen v tradičnej rómskej kultúre, ale vo všeobecnosti. Hrozí hrozba sociálnej dezintegrácie nerómskym rodinám v sociálno-ekonomickej núdzi? Ak áno, tak podľa Vášho názoru, ktoré sociálne deprivované ženy sú v tejto situácii vzhľadom k svojej rodine (deťom) viacej psychicky a sociálne ohrozené, Rómky alebo nerómky?

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

V praxi sa vyhýbame tejto problematike. Súčasný vývoj v kontexte globalizácie je výrazne kontroverzný a veľké populácie žien nielen na Slovensku sú doslova odsúdené na prácu za výrobnými pásmi, ako predavačky, možno iné pracovné pozície bez pridanej hodnoty.
Nikto nikdy sa ich nepýta na ich spokojnosť, naplnenie ich životných cieľov, uspokojenie ich potrieb prostredníctvom zamestnania.
Diskusia z praxe, ktorú uvádzam hovorí za všetko. Týkala sa zamestnania, odmeny za prácu, možností osamostatnenia sa mladých ľudí a pod. Záver bol viac ako jednoznačný a samozrejme nezverejňovaný, a to boli diskutujúci na úrovni docentov vysokých škôl. Mesačný príjem mladých ľudí by mal dosahovať rozmedzie medzi 80 - 100.000 českých korún. Boli porovnávané ceny, náklady na ubytovanie, cestovanie do práce a pod. A to zdôrazňujem, nebola diskusia v "hospodě u piva". Samozrejme tento názor nikto nenapíše v pozícii zamestnanca akademickej inštitúcie, tento fakt si môže dovoliť napísať iba človek na starobnej penzii, ktorému by ju nikto nemal zobrať, prípadne sa nedostane do situácie, kedy mu bude zamestnávateľ predkladať svoju úvahu o jeho duševnom zdraví.
Dlho som odkladal na túto tému napísať príspevok, bol spracovaný doslova na poslednú chvíľu. Dôvod bol jednoznačný. Pojem demokracia v súčasnej dobe z pohľadu vývoja existencie ľudstva dostal podľa môjho názoru veľmi komplikovaný zmysel. Elity sveta v ňom vidia svoju neobmedzenú moc, obyčajný človek v rámci ich úvah iba postavenie otroka.
Z predchádzajúceho vyplýva aj môj názor na položenú otázku, ohrozené sú všetky skupiny žien bez toho, aby sme ich rozdeľovali vôbec do nejakých skupín. Strácame v dôsledku cieľavedomého chaosu v spoločnostiach svoju identitu a to je to pravé ohrozenie nielen žien, ale aj mužov v súčasnej dobe.
Píšeme 21. storočie a ľudí v rámci demokracie možno rozdeľujeme (veľmi cieľavedome hlavne "vývozom demokracie") viac ako za doby rímskej otrokárskej ríše.
A to už v tejto súvislosti vôbec nechcem uvažovať o pojme tak obľúbeného u personálneho manažmentu "ľudské zdroje". Hovorí aj bez rozdelenia žien na Rómky a Nerómky za všetko. Tento výraz položil ľudí na úroveň nerastných alebo druhotných surovín. A to už je problém všetkých ľudí súčasného sveta.

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

Ďakujem za odpoveď.

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

Stoprocentně sdílím Váš názor.A.M.

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:Re:Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

Ještě dík za zdařilé vstupy

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

V tom to ale není - treba ísť hlbšie pod povrch a neriešiť vážny sociálny problem iba verbálne.

Dátum
Vložil
Titulok

Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

Pri poslednom sčítaní obyvateľstva sa k Rómskej národnosti prihlásil len časť rómskej populácie žijúcej na Slovensku. Predpokladá autor, že ak by mali možnosť identifikovať sa ako Cigáni, bolo by uvedené číslo väčšie?
Prečo je označenie Cigáň považované za hanlivé, keďže jeho etymológia na takéto konotácie nepoukazuje?

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

V České republice je to podobné. Romové se nechtějí hlásit k svému etniku. Ukázalo to také sčítání obyv. Zajímavá je diskuse kolem pojmu "cikán" . Tím, že romský problém je v česku tak negativně medializovaný, dávají někteří Romové přednost pojmu cikán a vůbec to neberou hanlivě.

Dátum
Vložil
Titulok

Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

V roku 2014 nemecky súd zakázal použivať názov "cigánska pečienka" na gastronomickú pochúťku, lebo podľa jeho názoru má v sebe diskriminačné prvky hraničiace až s pogromom na Rómov ich deportáciou do koncentračných táborov. V slovníku slovenského pravopisu je cigáň - klamár. Určite sú aj medzi bielymi klamári a pod., z môjho pohľadu slovné spojenie "Rómske etnikum" vystihuje jednoznačne rasovú príslušnosť. Sleduje našu diskusiu aj nejaký zamestnávateľ, ak áno, ako by sa pozeral na rómskeho spoluobčana uchádzajúceho sa o prácu v jeho firme?

Dátum
Vložil
Titulok

Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

Medzi Romom a cigáňom nie je rovnítko,
a to ani ontologicky. Lebo nie každý cigáň je Rom. Ličme pojem - termín a slovo!
Prečo cigáň vyznieva pejoratívno a Rom nie?
Averzia k etniku či jedincovi nie je daná
oslovením.

Dátum
Vložil
Titulok

PREMENY POSTAVENIA MUŽA A ŽENY V SÚČASNEJ RÓMSKEJ RODINE V KONTEXTE CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA

KRISTÍNA MOJŽIŠOVÁ – MAGDOLENOVÁ, ss.59-74

Abstrakt
Autorka sa vo svojom príspevku sústredila na premeny súčasnej rómskej rodiny. Interpretuje výsledky výskumu realizovaného v rokoch 2013 – 2016 v troch európskych krajinách – Španielsku, Rumunsku a na Slovensku – zameraného na možnosti zapojenia rómskych žien a dievčat do celoživotného vzdelávania. Výskum bol realizovaný formou dotazníkov medzi deťmi na školách vo veku 12 – 14 rokov a verifikovaný prostredníctvom focusových skupín (otcovia, matky, učitelia). Sleduje podiel účasti žien a mužov na činnostiach v domácnosti i mimo sféry domácnosti, ale tiež postoje rodičov ku vzdelávaniu svojich detí a ich konkrétne pretavenie do školskej praxe. Súhrnné výsledky výskumu doposiaľ neboli na Slovensku publikované.

kristina.mojzisova@mecem.sk, tel. 0905 975 585

Dátum
Vložil
Titulok

Re:PREMENY POSTAVENIA MUŽA A ŽENY V SÚČASNEJ RÓMSKEJ RODINE V KONTEXTE CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA

Základom rómskej identity je tradičná rodina. Zmenou konštelácie tradičných rodinných väzieb (napr. procesom emancipácie rómskych žien) môže prísť aj k rozviklaniu tohto jej oporného bodu a tým aj kultúrnej identity Rómov, ktorá je postavená predovšetkým na tradícií. Pokiaľ nie je súbežne nahradená inými integračnými mechanizmami (ktoré uvádzajú do hry predovšetkým procesy modernizácie), môže prísť k anomizácii rómskych spoločenstiev. Ako potom riešiť situáciu, ak sa ľudské práva prvej, prípadne druhej generácie dostanú do rozporu s právami tretej generácie?
Trváme tiež na vzdelávaní Rómov v ich rodnom jazyku, čo jednak neprispieva k ich integrácii do majoritnej spoločnosti, jednak ich jazyk je tiež jedným z faktorov, prostredníctvom ktorých sa tieto tradičné vzťahy petrifikujú a transgeneračne reprodukujú (na niektoré z týchto súvislostí poukázal vo svojom texte aj doc. Kozoň).

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:PREMENY POSTAVENIA MUŽA A ŽENY V SÚČASNEJ RÓMSKEJ RODINE V KONTEXTE CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA

Predstava reprodukcie "tradičného modelu" rómskej rodiny a súčasne integrácia do spoločnosti a s tým spojené zlepšenie súčasnej situácie Rómov je asi neudržateľná. K súčasnému stavu prispieva segregácia komunít. V lokalitách, kde pôsobia externé vplyvy (mimovládky, komunitné centrá, dobré kontakty so školou), sú viditeľné posuny napr. v odstraňovní bariérie pre vzdelávanie rómskych žien. Od úrovne vzdelania rómskych žien sa odvíja aj schopnosť komunity komunikovať s externým prostredím. Hranica udržania identity je otázkou hodnôt, ktoré si nastavíme - teda aj Rómovia ako jednotlivci. Logicky nemôžeme udržať stav nekompatibilný so stavom súčasnej spoločnosti (nemyslím jaoritnej na Slovensku, ale spoločnosti globálnej).
Emancipácia rómskej ženy nie je zameraná proti tradícii, je posunom v hodnotách, ktoré sú preferované a povedzme potrebné pre samotnú komunitu - pre zelpšenie jej situácie.
Ľudské práva sú univerzálne a preto otázka či sa môžu dostať ľudské práva prvej generácie do rozporu s právami tretej nie je namieste. Je to otázka, či vnímame "tradičné právo" ako univerzálne právo... (napr. právo muža obmedzovať práva svojej ženy).

Otázka vzdelávania Rómov v materinskom jazyku je otázkou integrácie práve preto, že umožňuje deťom prechod z jedného prostredia do druhého a jeho rešpektovaním by mal byť tento prechod plynulý a realizovateľný. Teda v žiadnom prípade to nie je možné vnímať ako niečo, čo bráni integrácii. jazyk sám nereprodukuje kultúrne vzorce.

Dátum
Vložil
Titulok

Re:PREMENY POSTAVENIA MUŽA A ŽENY V SÚČASNEJ RÓMSKEJ RODINE V KONTEXTE CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA

Dobrý deň prajem,

vo vzťahu k tomuto príspevku mám dosť kontroverzné pocity, ale viac ako zdôrazňujem jeho význam. Prečo?
V poslednej dobe je módou organizovať rôzne pochody, akcie a pod. V jeden a ten istý deň sa na jednom konci našej malej republiky "pochoduje" za tradičnú rodinu, na jej opačnom konci je dúhový pochod.
V tom istom médiu sa na úvodnej strane bojuje za rovnoprávnosť žien a ich práva v spoločnosti, na poslednej strane sa propaguje materská dovolenka mužov - otcov detí. Podľa zdôrazňujem, aktuálnej objednávky majiteľa média.
Kontroverznosť vývoja spoločností dosahuje takej úrovne dezintegrácie, že sa často u populácie 30 ročných mladých mužov stretávam s názorom, že oženiť sa a mať deti, treba až v 40-tke. Myslia pri tom na generáciu ľudí, ktorým vdychujú život, a ktorí majú byť základom prosperity spoločnosti v budúcnosti. Možno je problém v úplnej zmene rebríčka hodnôt, kde vlastné potomstvo prestáva zohrávať pozíciu "troch grošov". Pravdivosť troch grošov je univerzálna.
Môj desivý pocit sa pribúdajúcim vekom iba zvyšuje, v budúcnosti nič nevyriešia žiadnou hodnotou nekryté bankovky vytlačené na požiadanie.
Iba komponujem do svojej poznámky plagát z 50-tych rokov minulého storočia z prostredia americkej domácnosti s aktuálnym textom ... nefunguje internet, keď je doma tak čisto? Nestrácame všeobecne v rámci premien tradičné postavenie ženy a muža nielen vo vzťahu k rodine, ale aj k spoločnosti.

Nemáte dojem zo súčasného vývoja, že spoločnosti (a je úplne jedno, ci sa jedná v rámci nich o majoritu alebo minoritu) sú v kontexte riadenia sveta smerované k "výrobe" dezintegrovaného jednotlivca, ktorý v kontexte svojho prežitia pristúpi na akékoľvek podmienky jeho individuálnej existencie?

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:PREMENY POSTAVENIA MUŽA A ŽENY V SÚČASNEJ RÓMSKEJ RODINE V KONTEXTE CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA

Pekný deň, chápem pocity, ktoré opisujete, ale možno je to dané tým, že naša predstava integrovaného jedinca je spojená výlučne s jednou identitou a jednou kultúrou. Vývoj a výskumy ukazujú, že to už dávno tak nie je, a že identita je fluidná. teda jednotlivec má viacero identít, s ktorými sa stotožňuje, a v rámci ktorých v spoločnosti funguje. Viacidentitovosť umožňuje lepšie vyrovnávanie sa s procesmi globalizácie, ktoré môžeme vnímať ako tlak na unifikáciu, ale tým, že im budeme brániť, resp. sa do nich nezapojíme, možno "zachránime" svoju monoidentickú podobu, ale vylúčime sa zo spoločenských procesov. Toto sa deje Rómom.
Nevidím nič lé na tom, keď každý vníma svoje práva inak. Moja skúsenosť hovorí, že rómske ženy už dávno prebrali zodpovednosť za vývoj komunity, i keď zotrvačnosť výskumníkov stále presviedča odbornú verejnosť v tom, že to tak nie je. práva rómskych žien sú súčasťou balíka univerzálnych práv a nemôžeme pod rúškom zachovania tradičnej identity tieto práva potláčať. Lebo potom je namieste otázka: Kto potrebuje tzv. tradičnú rómsku rodinu v súčasnej podobe? Mnohé rómske rodiny žijú moderne, integrovane, sú to vzdelaní ľudia, ženy majú akademické tituly, a považujú sa za tradičných Rómov - zachovávajú tie zložky identity, ktoré a priori nebránia uplatňovaniu ich ľudských práv (kultúra, história, jazyk...). Ak zahrnieme bezprávne postavenie rómskej ženy do balíka "tradičnej rómskej kultúry", len podporujeme porušovanie ich ľudských práv...

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:Re:PREMENY POSTAVENIA MUŽA A ŽENY V SÚČASNEJ RÓMSKEJ RODINE V KONTEXTE CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA

Mnohoznačnosť identity osobnosti človeka je biologicky podmienená. Je daná už blastogenézou vnútromaternicového vývinu jedinca. V psychosociálnom vývine človeka sú tieto dispozície mnohoznačnosti formované do integračného celku. Identitu si sprítomňujeme v každom okamžiku pocitmi, v podstate je mimo vedomia. V tomto veľmi pomáha vnímanie, prežívanie krásy kultúry, umenia. Táto schopnosť je daná Rómov väčším priehrštím, najmä v hudbe a v tanci. Súhlasím s tým, že mnohoznačnosť identity sa nesmie zúžiť len na jednu oblasť. Ba naopak, treba otvárať priestor výchovou a vzdelávaním pre všestranný rozvoj genetických dispozícii detí a v ranom detstve zabezpečiť prísun živočíšnych bielkovín pre myelinizáciu neuronových prepojení cerebrálnej oblasti mozgu (jeho dozrievanie). Ak sa toto obdobie, spolu s výchovou zručností, premešká, zostávajú deti v dospelosti mentálne insuficientné.
Pýtam sa, aká je strava rómskych detí v osadách? Je tam bieda často na pokraji prežitia. Ak je dieťatko kojené do troch rokov, tak uvedené nebezpečenstvo mentálneho postihnutia je znížené.

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:Re:Re:PREMENY POSTAVENIA MUŽA A ŽENY V SÚČASNEJ RÓMSKEJ RODINE V KONTEXTE CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA

Pekny den, sträva v rómskych osadách nebola témou môjho príspevku. Ale domnievam sa, že vzdelanie rómskych žien môže ovplyvniť aj správne stravovanie.
Moja osobná skúsenosť z uplynulých 2 desaťročí pôsobenia v komunite ukazuje, že - mimo textu príspevku - strava je z pohľadu zdravého stravovania nehodnotná a nedostatočná. vyplýva to jednak zo sociálnej situácie ale tiež z nevzdelanosti. Matka, ked dostane sociálnu dávku, nakúpi deťom sladké malinovky a inú nezdravú stravu.... v tradícii je zakotvené jedlo, ktoré je zvyškové a rovnako z pohľadu zdravého stravovania nekvalitné. Takže jediná cesta je v edukácii matiek. Robili sme celý televízny cyklus o varení, kde sme v rómskom jazyku (vysielané na RTVS) hovorili o potrebe meniť stravovacie návyky... malo to dopad len čiastočný, pretože argumentujú tým, že to oni nejedia... tých skúseností mám viacej. takže ak sa chceme baviť o zlepšení stravovania, musíme hovoriť nevyhnutne aj o vzdelávaní rómskych žien - ale iba cez kurzy zdravého stravovania to nejde. Musí to byť vzdelávanie komplexné.

1 | 2 | 3 | 4 | 5 >>

Konferencie

Workshop s medzinárodnou účasťou OBCHODNÁ ETIKA v stredu dňa 20.5. 2015 o 10.00 hod. v Piesťanoch - pozri fotogalériu

13.05.2015 20:10
Worskshop s medzinárodnou účasťou OBCHODNÁ ETIKA dňa 20.5.2015 o 10,00 hod. do hotela Park Avenue, Beethovenova 3, Piešťany, kde sa uskutoční pod záštitou doc. Ing. Džalala Gasymova, PhD. predsedu Správnej rady Vysokej školy Danubius prof....
>>

Medzinárodný workshop PRAKTICKÝ POHĽAD DO ZÁKULISIA SOCIÁLNEJ PRÁCE dňa 17. marca 2015 v Sládkovičove - pozri fotogalériu

17.03.2015 18:16
Fakulta sociálnych štúdií Vysokej školy Danubius v Sladkovičove organizuje pri príležitosti svetového dňa sociálnej práce medzinárodny workshop "Praktický pohľad do zákulisia sociálnej práce". Bližšie klikni na: Program pracovného...
>>

VIZUALIZÁCIA SOCIÁLNEJ PRÁCE - vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou dňa 22. apríla 2015 v Piešťanoch - pozri fotogalériu

10.03.2015 17:40
Fakulta sociálnych štúdií Vysokej školy Danubius v Sladkovičove v spolupráci s Teologickou fakultou Katolickej univerzitiy v Ružonberku poriada vedeckú konferenciu s medzinárodnou účasťou, ktorá je venovaná najnovším trendom v oblasti poskytovania...
>>

3. medzinárodná virtuálna vedecká konferencia SOCIÁLNE ZDRAVIE JEDINCA A SPOLOČNOSTI prebiehala v piatok dňa 12.12.2014 od 10.00-12.00 a od 13.00-15.00 hod. na webovej stránke www.sposointe.eu - pozri diskusiu

01.02.2014 00:00
Fakulta sociálnych štúdií Vysokej školy Danubius v Sládkovičove, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave - Ústav sv. Jana Nepomuka Neumanna v Příbrame, Vysoká škola Karlovy Vary v Karlovych Varoch a...
>>

Vyhľadávanie

© 2009 Všetky práva vyhradené.