Spoločnosť pre sociálnu integráciu v SR

KAUZA "ČISTÝ DEŇ" A HMLISTÉ PRAKTIKY V SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH - pozvánka na kolokvium

Fakulta sociálnych štúdií VŠ Danubius v Sládkovičove - VIZUALIZÁCIA SOCIÁLNEJ PRÁCE

Fakulta sociálnych štúdií VŠ Danubius v Sládkovičove - VIZUALIZÁCIA SOCIÁLNEJ PRÁCE

Fakulta sociálnych štúdii Vysokej školy Danubius v Sládkovičove Vás pozýva na kolokvium na tému KAUZA "ČISTÝ DEŃ" A HMLISTÉ PRAKTIKY V SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH  vo štvrtok dňa 20.4.2017 o 11,00 hod. - podnety a postrehy môžete zverejniť v rubrike Kniha návštev

>>

V Čistom dni vládne strach - hovorí psychologička z Ústredia práce K. Hatráková

V Čistom dni vládne strach - hovorí psychologička z Ústredia práce K. Hatráková

Rozhovor s Katarínou Hatrákovou, psychologičkou na Ústredí práce, ktorá pred rokom robila dlhodobú kontrolu v Čistom dni, kde zistila vážne problémy.

 

Po tom, čo minister práce a sociálnych vecí Ján Richter rozhodol, že napriek odporučeniu Akreditačnej komisie ministerstva ponechá resocializačnému zariadeniu akreditáciu, už na protest odstúpili dvaja členovia komisie.

Teraz prichádza z prostredia štátnych inštitúcií ešte vážnejšie svedectvo: psychologička Katarína Hatráková je zamestnaná na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny, a to na oddelení Referátov poradensko-psychologických služieb. Minulý rok o takomto čase z poverenia Ústredia práce skúmala pomery v Čistom dni a dospela k záveru, že toto zariadenie je zlým prostredím pre zverené deti a funguje v rozpore so zmluvou. Svoju minuloročnú skúsenosť z Čistého dňa zverejňuje prvýkrát pre Postoj.

Prečo ste začali preverovať zariadenie Čistý deň?

V decembri roku 2015 nás oslovil odbor kontroly na ministerstve práce a sociálnych vecí. Na ministerstvo prišiel totiž podnet, ktorý bol posunutý ústrediu. Resocializačné zariadenia ako Čistý deň spadajú pod Odbor výkonu opatrení, no ten v tom čase nezamestnával žiadneho psychológa, ktorý by metodicky viedol resocializačné zariadenia a detské domovy. Preto som bola oslovená aj ja.

Čo ste mali skúmať?

Čistý deň má podpísanú zmluvu s Ústredím práce, na základe ktorej v rámci výkonu svojej služby musí poskytovať aj psychologickú starostlivosť. Z toho vyplývalo, že bolo treba kontrolovať aj psychológa, ktorý tam mal pracovať.

Hovorili ste, že o kontrolu ste boli požiadaná na základe istého podnetu, o čo presne išlo?

Primárne sme ho dostali od rodičov Natálie (ide o Natáliu, ktorej kauza odštartovala blogom poslankyne Natálie Blahovej – pozn. red), podľa ktorých tam prišlo k sexuálnemu zneužívaniu s tým, že pravdepodobne nešlo o ojedinelý prípad.

Teda ste mali preveriť aj tieto prípady zneužitia?

Ako kontrolná skupina sme mali preveriť fungovanie resocializačného zariadenia v rámci zmluvných podmienok.

Čo ste zistili?

To, čo ma v prvom momente zarazilo najviac, bol spôsob komunikácie. Mohli sme komunikovať len s vedením Čistého dňa, pričom bol problém dostať sa k akýmkoľvek zamestnancom. Niekoľko týždňov trvalo, kým som si s vedením vykomunikovala, že by som ako psychologička potrebovala hovoriť s ich psychológom.

V žiadnom spise klienta sa totiž nenachádzala správa od psychológa, čo je dané zákonom.

Čo by mala taká správa obsahovať?

Vstupné vyšetrenie od psychológa, ako aj proces, čo sa so zvereným dieťaťom deje ďalej. Treba si uvedomiť, že deti z resocializačných zariadení, ktoré by mali mať drogovú históriu, prešli neraz aj týraním, zanedbaním.

Preto je potrebné vedieť, v akom stave prišli a ako prebieha poradenský či terapeutický proces. Nič z toho sa tam však nenachádzalo.

Bolo len naznačené, že všetky deti absolvovali obrovské množstvo terapeutických intervencií, pričom mi bolo hneď jasné, že také niečo nie je v kompetencii ani možnostiach zariadenia, na to by museli mať tím psychológov.

Boli tam teda vážne formálne nedostatky. Skúmali ste, čo sa dialo v realite?

V intenciách poverenia to bolo problematické.

Naznačujete, že zo strany vašich nadriadených išlo o to, aby ste na základe podnetu urobili len formálnu kontrolu a nešli viac pod povrch?

(Ticho.) Presne tak.

Dokedy ste preverovali Čistý deň?

Kontrolu sme začali koncom roka 2015 a pokračovali sme prvé mesiace roku 2016.

Za ten čas ste sa nerozprávali so žiadnym psychológom z Čistého dňa?

Na opakovanú výzvu som napokon dostala možnosť hovoriť s pani psychologičkou, ktorá tam v časti kontrolovaného obdobia pracovala. Lenže som s ňou nemala možnosť hovoriť medzi štyrmi očami.

V prítomnosti koho ste s ňou hovorili?

V prítomnosti riaditeľa Čistého dňa Petra Tománka.

Teda ste nadobudli pocit, že s ňou nemôžete viesť slobodný rozhovor?

Áno. Ten strach, ktorý som tam cítila kdesi vo vzduchu už od začiatku, bol v tomto rozhovore so psychologičkou priam zhmotnený.

Mala strach z vedenia centra?

Áno.

V Čistom dni vládne strach?

Áno.

Dôvod?

To sa možno len domnievať. Ale prečo sa ľudia boja? Bojíte sa tam, kde je hierarchia, bojíte sa, ak nemáte čisté svedomie, trpíte pocitom viny alebo ak ten, koho sa bojíte, môže byť pre vás v istom zmysle nebezpečný. O tom všetkom sa môžeme len dohadovať, ten strach tam bol však evidentný.

Keď ste sa tým zariadením prechádzali, cítili ste...

... ja som sa tam nemohla prechádzať...

Prečo?

To bola tiež moja otázka, prečo sa tam nemôžem normálne prejsť.

Kto vám to zakázal?

Vedenie.

S akým odôvodnením?

Že je tam predsa vhodný priestor, kde sa môžeme rozprávať.

Takže ste hovorili stále len s pánom Tománkom a pani Tománkovou?

Áno. Viete, išlo celkovo o ich gestá, mimiku a atmosféru, ktorá tam vládne. Z toho všetkého bolo pre mňa zrejmé, že tam niečo nie je v poriadku.
 

S obomi ste sa rozprávali dlhé hodiny, čo vám z tých rozhovorov vyplynulo?

(Ticho.) Cítila som, že mnou manipulujú. Boli to podprahové momenty, v ktorých som vnímala, že to vedú ako veľkú hru a vy ako kontrolór sa môžete stať súčasťou tej hry len na onom centimetri štvorcovom, ktorý vám vyčlenia. Ale vyjsť von je už nebezpečné.

S klientmi, zverenými deťmi, ste sa teda po celý čas nemohli rozprávať?

Nie, nemohla.

Ani na to ste nemali poverenie od vášho úradu?

To bolo práve to, čo nebolo jednoznačné. Právny názor zo strany nadriadených na úrade bol najprv taký, že sa môžeme rozprávať, lenže tento názor sa neskôr zmenil.

Prečo?

To nemôžem komentovať.

Neprotestovali ste proti tomu? Veď v tom podnete išlo o preverenie podozrení zo zneužívania detí.

Po tých mesiacoch kontrol som sama dospela k názoru, že by nebolo dobré hovoriť s deťmi, pretože by sme sa od nich nič relevantné nedozvedeli. Na základe toho, čo som v tom zariadení zažívala, som predpokladala, že by boli deti vystavené tlaku, a to som nechcela.

Hovoríte, že ste mali z Čistého dňa zlý pocit, súčasne ste zistili, že fungovanie zariadenia je minimálne sčasti v rozpore so zmluvou a zákonom. Čo sa teda dialo po ukončení vašich kontrol?

Záverom kontroly bolo, že Čistý deň nenapĺňa zmluvu, ktorú má s Ústredím práce a na základe ktorej majú deti prechádzať resocializačným procesom a jeho súčasťou má byť aj práca so psychológom, teda terapeutický a poradenský proces.

Čistý deň nevedel dokázať, že zamestnával riadneho psychológa, respektíve že sa tento proces vykonáva. Odporučili sme preto, aby Akreditačná komisia zvážila, či ponechá akreditáciu zariadeniu, ktoré neplní zmluvné podmienky.

Kedy ste to odporučili?

V máji, keď bol odovzdaný protokol.

Potom však prišiel september a blog Natálie Blahovej, kvôli ktorému bola zrazu z Čistého dňa hlavná verejná téma. Čo sa dialo ďalej?

Ešte sa vrátim na začiatok leta. Dúfala som, že akreditačná komisia čoskoro zasadne a ešte v lete rozhodne. Keďže ma tento prípad zaujal, osobne som ešte komunikovala s ľuďmi, aby som si lepšie vyskladala mozaiku, čo sa v tom zariadení vlastne deje.

Stretla som sa i s viacerými bývalými zamestnancami aj bývalými klientmi Čistého dňa, z ktorých každý jeden – ale doslova každý jeden – povedal, že o tom nič viac už nechce počuť ani vedieť a nikdy k tomu nič nezverejní. Mozaika sa teda postupne vyskladala.

Aký bol výsledný obraz?

Že situácia je zlá a že moje pocity z komunikácie s vedením centra ma vôbec neklamali. Sama som sa pýtala, čo sa s tým dá robiť, keďže u nás sa v tejto sfére vždy veľa narozpráva, ale len málo sa urobí.

U nás je ťažké posunúť niečo, čo vnímame ako problematické, zaťažujúce a amortizujúce pre klientov, do roviny, ktorá je zdravá. Je takisto ťažké o tom komunikovať, pretože poriadne nemáte s kým. Navyše, pohybujeme sa na úrovni noriem a metodických pokynov, ktoré sú také vágne, že sa do nich zmestí veľmi veľa vecí.

Keby v tomto prípade neprišiel blog poslankyne Blahovej, zrejme by si Čistý deň žil ďalej svojím dovtedajším životom.

Teda akreditačná komisia by zasadla, ale nechala by zariadenie na pokoji?

Myslím, že by ho ponechali, stalo by sa to potichu, tak to predpokladám zo skúseností aj z iných zariadení, v ktorých sa v minulosti vyskytol problém. Nikto u nás nechce vŕtať do systému, pretože nie je žiadne B. Nikto totiž nevie povedať, že ak zrušíme zariadenie a možno ešte ďalšie, ktoré nevyhovuje zákonu ani štandardom, čo bude ďalej. Takže je v tom aj strach z následkov.

Po Blahovej blogu prepukol škandál, ministerstvo a Ústredie práce sa vtedy tvárili, že už dlhšie o nejakom probléme vedeli. Ale až dosiaľ sme netušili o závažnosti vašej kontroly. Aká bola reakcia u vašich nadriadených, keď sa všetko prevalilo? Vaša správa bola predsa na stole, všetci sa mohli tváriť, že úrady vďaka úradnej kontrole už na problémy prišli v celej ich šírke a idú to rázne riešiť. Čo sa teda dialo vnútri?

Ani toto nemôžem celkom komentovať, ale bola istá panika.

Akreditačná komisia ministerstva však v tom čase navrhla zobrať zariadeniu akreditáciu. Bolo to len pod tlakom médií?

Myslím, že sa to stalo aj kvôli tomu, že členovia akreditačnej komisie sa už cítili slobodnejšie.
 


Lenže minister Ján Richter pred pár týždňami rozhodol, že napriek tomu odporučeniu komisie ponechá Čistému dňu akreditáciu. Prečo?

To isté sa pýtam aj ja. Mne sa však zdá, že je to taká veľká hra, že bude trvať ešte dlhšie, kým jej celkom porozumieme.

Dvaja členovia sa na protest proti Richterovmu rozhodnutiu vzdali členstva v komisii, čo na to hovoríte?

Plne ich podporujem. Bolo by dobré, keby sa tak zachovali aj ďalší členovia komisie.

Pozrime sa aj na druhú stranu tohto príbehu. Čo ste si mysleli o blogu poslankyne Blahovej?

Tento, ale nielen tento blog pani poslankyne, ktorá volí takýto spôsob riešenia problému, nepovažujem za šťastný. Vždy je výsledkom, že vznikne trojdňová hystéria, máme pocit moci, že ideme niečo riešiť, ale v skutočnosti kĺžeme po povrchu.

Problém sa neposunie, nevyrieši, ostane to len na úrovni mediálnej kampane. Kým odborníci aj novinári nepochopia, že ten celý systém je zhnitý a zlyháva na ľudskom faktore, o čom treba hovoriť v celej pravdivosti, takéto blogy a hystéria nič nezmenia. Je tu veľa iných príbehov, o ktorých nič nevieme. Navyše, zdá sa mi, že tí skutočne poškodení sú teraz poškodení ešte viac než pred medializáciou.

Videli ste aj do samotného a toľko medializovaného prípadu Natálie?

Áno, videli sme však len spis klienta.

Čo sa podľa vás stalo?

Myslím, že podnet rodičov bol do veľkej miery pravdivý, ale netvrdím, že absolútne. K nejakej forme násilia, rozhodne nielen sexuálneho, tam však došlo.

Vravíte, že systém sociálnoprávnej ochrany detí je od základu zlý. Čo to znamená?

Chýba mu záujem zo strany ľudí, ktorí sú v ňom zaangažovaní, mám na mysli sociálnych pracovníkov, psychológov, rodinných asistentov, ale i sudcov a policajtov, ktorí na ňom participujú sekundárne. To nie je čosi, čo sa môže človek naučiť, to treba mať v sebe.

Potom je tu aj ten druhý schodík, ktorým je vzdelanie. No mnohé vysoké školy absolútne degradovali štúdium sociálnej práce, práva a psychológie.

Výsledkom je, že ľudia idú do praxe, mnohí bez skutočného záujmu aj bez náležitého vzdelania, čo je hrozná kombinácia. Samozrejme, sú tu aj takí, čo majú oboje, týchto ľudí je však v systéme menšina.

Ďalším problémom je štruktúra – na jednej strane sú tu metodické pokyny a nariadenia, pri ktorých až život ukázal, že nekorešpondujú s realitou, no nijako sa to nemenilo.

A ak sa to menilo, tak prevažne, žiaľ, k horšiemu. Dnes sa často stretávam s akýmsi návratom – „robme to takto, už sme to tu pred rokmi mali a bolo to lepšie ako to, čo sme vymysleli neskôr“.

To znamená, že v systéme ochrany takýchto detí detí fungujú zle formálne aj neformálne pravidlá a ešte k tomu je väčšina ľudí pracujúca v systéme zle motivovaná aj pripravená. Čo sa s tým dá potom robiť?

Keby tu všetky zložky, sociálnoprávna ochrana, psychológovia, sudcovia, spolu aspoň elementárne komunikovali a hľadali v istej pokore najlepšie riešenie pre dieťa, tak sa hneď posunieme o kúsok vpred.

Obeťou tejto nekomunikácie sú však tí najbezbrannejší, deti rozvádzajúcich sa rodičov, deti bez rodičov, seniori, chorí, postihnutí. Prepadajú nám sitom zákona, nariadenia a pokynu a my za tým už nie sme schopní vidieť príbeh, individualitu.

Poviem to celkom jednoducho: tomuto systému chýba ľudskosť. 

Martin Hanus - hanus@postoj.sk

Foto: Andrej Lojan

Konzervatívny denník

https://www.postoj.sk/22154/v-cistom-dni-vladne-strach

 

>>

VIRTUÁLNA MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA

VÍZIA POSTAVENIA ŽENY A ROLA MUŽA V TRADIČNEJ RÓMSKEJ KULTÚRE

18.01.2016 21:45

>>

REFERÁTY AKTÍVNYCH ÚČASTNÍKOV KONFERENCIE - KOLEKTÍVNA MONOGRAFIA

03.10.2016 11:10

Referáty aktívnych účastníkov vedeckej konferencie sú zverejnené v publikácii NÁHĽAD NA TRADIČNÚ RÓMSKU KULTÚRU V PROCESE SOCIALIZÁCIE ako samostatné kapitoly a boli predmetom diskusného fóra.

Publikáca je voľne dostupná na stiahnutie na http://www.kozon.cz/
 

DISKUSNÉ FÓRUM VIRTUÁLNEJ VEDECKEJ KONFERENCIE!

 
Ďakujeme návštevníkom našej webovej stránky, ktorí sa dňa 8.12.2016 zúčastnili 4. virtuálnej medzinárodnej vedeckej konferencie a mohli takto na živo sledovať dynamiku priebehu konferenčnej diskusie. V uvedený deň bolo zaregistrovaných 391 unikátnych návštev (identické IP) a 1814 zobrazených stránok. Počas trvania vedeckej konferencie bola zaznamená priama účasť 135 unikátných návštev: USA 21, ČR 34, Francia 12, Čína 9, Belgicko 2, SR 45, India 2, Thaiwan 1, neoznačený štát 3, Anglicko 2, Ukrajina 2, Saudská Arábia 1, Južná Kórea 1.

 

Pohľad do zákulisia konferencie na Fakulte sociálnych štúdií Vysokej školy Danubius v Sládkovičove.
 

Predkonferenčný úvod 15 minút pred otvorením konferencie: dekanka fakulty dr. P. Šebestová a koordinátor konferencie doc. A. Kozoň. 

Účastníci konferencie na Fakulte sociálnych štúdií VŠ Danubius v Sládkovičove počas diskusného fóra konferencie - plné znenie diskusie je dostupné na tejto webovej stránke dole. Referáty aktívnych účastníkov konferencie sú zverejnené v kolektívnej monografii NÁHĽAD NA TRADIČNÚ RÓMSKU KULTÚRU V PROCESE SOCIALIZÁCIE a je voľne dostupná na stiahnutie na webovej stránke http://www.kozon.cz/. Videozáznam zverejnený na https://www.youtube.com/results?search_query=sposointe

>>

Pozvánka na kolokvium KAUZA "ČISTÝ DEŇ" A HMLISTÉ PRAKTIKY V SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH

30.01.2017 22:40

Fakulta sociálnych štúdii Vysokej školy Danubius v Sládkovičove Vás pozýva na kolokvium na tému KAUZA "ČISTÝ DEŃ" A HMLISTÉ PRAKTIKY V SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH  vo štvrtok dňa 20.4.2017 o 11,00 hod. - podnety a postrehy môžete zverejniť v rubrike Kniha návštev

>>

Diskusné fórum 4. virtuálnej medzinárodnej vedeckej konferencie VÍZIA POSTAVENIA ŽENY A ROLA MUŽA V TRADIČNEJ RÓMSKEJ KULTÚRE vo štvrtok dňa 8.12.2016 od 10.00-12,00 a od 13,00-15.00 hod.

Dátum
Vložil
Titulok

PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

BRANISLAV MALÍK, PETRONELA ŠEBESTOVÁ, ss. 43-52

Abstrakt
Autori sa vo svojom príspevku zamerali na určité špecifiká rómskej rodiny a rodinnej socializácie Rómov, ktoré treba zohľadniť pri ich vzdelávaní a pri poskytovaní sociálnych služieb pre uvedenú cieľovú skupinu občanov. Cieľom autorov bolo tiež korigovať skreslené predstavy, ktoré si o niektorých aspektoch života Rómov vytvárame a ktoré pretrvávajú nielen vo vedomí bežných občanov, ale sú identifikovateľné aj v odbornom diskurze a sú prekážkou optimálneho nastavenia programov zameraných na integráciu Rómov do majoritnej spoločnosti.

bmalik@centrum.sk, petronela.šebestova@gmail.com

Dátum
Vložil
Titulok

Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Je múdre trvať pomocou rôznych programov na integrácii Rómov do majoritnej spoločnosti? V roku1996 sa konalo v Trenčíne v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a v Trnave v priestoroch Trnavskej univerzity podujatie s pracovníkom americkej probačnej služby. Medzi otázkami bola nevyhnutne aj otázka bielej a čiernej americkej populácie, ich integrácie do majoritnej spoločnosti v ponímaní malého Slovenska. Odpoveď na túto otázku bola jednoznačné. Pokiaľ sa sami neuvedomia, nepoznajú svoju "cenu" v spoločnosti, nezmenia svoj vzťah ku vzdelaniu a pod., nevstúpia do vedomia majoritnej spoločnosti ako "potrební". Sú bremeno. Otázka alebo otázky sú možno drsné alebo cynické, ale poplatné dobe. Dokážu sa Rómovia "uvedomiť", dokázať svoj pozitívny vzťah ku vzdelávaniu, čo im zaručuje vyššiu úroveň existencie v spoločnosti? Akú máte skúsenosť so vzdelaným Rómom v ich tradičnom prostredí, má všeobecné uznanie alebo ho vylučujú zo svojej komunity ako človeka, ktorý sa vzdal ich tradičnej kultúry, ich tradičnej životnej filozofie?

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Ďakujem za položenú otázku, v ktorej ste súčasne vyjadrili aj svoj názor. Osobne zastávam ten názor, že každý človek je v prvom rade občan, ktorý má svoje práva a povinnosti. Sú občania, ktorí si túto skutočnosť nevedia uvedomiť a z tejto ich nevedomosti dochádza k situáciám, ktoré je potrebné riešiť a to zákonným spôsobom. Spoločnosť by v žiadnom prípade nemala tolerovať obchádzanie legislatívy. V školskom zákone je explicitne vyjadrené, že školská dochádzka je povinná a sú aj presne určené podmienky. Každý národ, každá krajina má svoju kultúru. Platí však, že vnucovanie svojej kultúry a svojich zvykov na území inej krajiny je uzurpovanie moci a obchádzanie zákonom stanovených pravidiel krajiny. Čo sa týka vzdelanosti, pozor nie vzdelávania, tá nie je závislá od národnosti. Nie je potrebné podsúvať názory o vzdelaných a nevzdelaných občanov s poukazovaním na národnosť. Každý národ, každá krajina ma ľudí, ktorí sú schopní a ktorí sú menej schopní. Každý zdravý človek túto skutočnosť chápe. Keď sa niekto vzdá svojej tradičnej životnej filozofie, tak to je jeho osobný problém a nie problém krajiny v ktorej žije.

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Tak prečo média pri exódu Romov nepísali, že tam emigrujú občania ?

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Ospravedlňujem sa, že sa (z objektívnych dôvodov) do diskusie zapájam až teraz. Skúsenosti so vzdelávaním Rómov mám. V prvom priblížení by mohli konvenovať s Vašim názorom, že neprináša (pokiaľ tu nebude ochota z ich strany uznať vzdelanie ako ich hodnotu) žiadne výraznejšie výsledky. To však neznamená, že Rómovia sú nevzdelávateľní. V našom spoločnom texte s doktorkou Šebestovou sme uviedli, že situáciu by mohlo zmeniť k lepšiemu, ak by sme Rómov vzdelávali podľa iných princípov a metodík, než aké sú bežne uplatňované vo vzťahu k majorite. Zásadný rozdiel je ten, že spôsob ich života nepodnecuje rozvoj abstraktného myslenia. Vzdelávacie obsahy určené pre majoritu sú však hneď od vstupu detí do školských zariadení postavené na abstraktných pojmoch a abstraktnom myslení. To je prvá bariéra, ktorá robí tieto obsahy pre nich nezrozumiteľnými. Druhou základnou prekážkou školskej úspešnosti rómskych žiakov je to, že osvojenie vedomostí je vždy späté s jednou dôležitú kompetenciu. O čo ide, si priblížime poukázaním na často zmieňovaný problém súčasného slovenského školstva, a tým je problém „čítania s porozumením“. Ukazuje sa, že ide o oveľa hlbší a zložitejší problém, ako sa javí v prvom priblížení. Jeho primárnou príčinou nie je totiž to, že dnešní žiaci nečítajú, a preto nemajú ani dostatočne rozvinutú schopnosť rozumieť obsahom príslušných textov. Skutočnou príčinou uvedeného deficitu je to, že sa rozpadol určitý širší (kultúrny) kontext, ktorý umožňoval veciam obsiahnutým v textoch porozumieť, to znamená zaradiť tieto skutočnosti do siete určitých významových súvislostí. Čiže: čítať síce vedia, ale to čo čítajú im už nič „nehovorí“. Aby mohol daný text žiakovi niečo „povedať“, musím mať tento žiak najprv osvojené príslušné kultúrne kódy, v ktorých je kódovaný. Bez nich je pre neho nezrozumiteľný. Vráťme sa teraz k nastolenej problematike – kultúrne kódy, v ktorých sú kódované vzdelávacie obsahy určené pre majoritu sú úplne iné ako je kódovaný svet (významové univerzum), v ktorom žijú Rómovia. Aj keby si teda Rómsky žiak dostatočne osvojil čitateľskú gramotnosť a vedel tieto texty plynule prečítať, boli by pre neho len „hromadou slov“ bez dešifrovateľného významu. Čiže druhou podmienkou úspešnosti vzdelávania Rómov je prispôsobiť tieto vzdelávacie obsahy ich „lebensweltu“.

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Tak nevím, jak je to s tím "břemenem". Jednak je to diskriminační označení, jednak nebýt rómských pracovníků, není např. v Praze opravená kanalizace,vodovodní řad v různých částech hlavního města, defekty plynového vedení apod. Např.oprava silniční infrastuktury v Praze je vyloženě závislá na pracovnících rómského etnika.......

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Rozhodne neredukovať integráciu na puhú
asimiláciu!

Dátum
Vložil
Titulok

Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Myslíte si, že sa verejná mienka v názoroch na tuto komunitu principiálne mýli? V čom jej krivdí najviac? Ako zmeniť náhĺad tejto majority? A čo podiel samotných Romov pre nápravu reputácie?

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:PRVKY RODINNEJ SOCIALIZÁCIE RÓMOV PROBLEMATIZUJÚCE ICH INTEGRÁCIU DO MAJORITNEJ SPOLOČNOSTI

Pozdravujem, zaujímavo položené otázky do diskusie. Možno by som mohol položiť protiotázku a čo si myslia Rómovia o "gadžoch" alebo o majoritnej spoločnosti? Myslím si, že problém je v uplatňovaní antidiskriminačného zákona v praxi. Na súdoch rôznych stupňov prebiehajú pracovnoprávne spory najmä majority. Nepoznám prípad, kde by sa rómski spoluobčania domáhali svojich nárokov z pracovnoprávnych vzťahov. Akurát som zaregistroval v médiách hromadnú žalobu na jednu z nemocníc kvôli nedobrovolnej sterilizácii Rómiek. Je na škodu, že aj rómski spoluobčania žijúci v nedôstojných podmienkach si neberú príklad od pracovitých Rómov napr. z Vysokej pri Morave, kde žijú Rómovia na úrovni spolu s majoritou, aký to paradox so životom romov napr. v Plaveckom Štvrtku... Možno by sa zišlo vydať knižne životopisy rómskych spoluobčanov, ktorí sa niečim dostali do povedomia spoločnosti aj v rómskom jazyku a oboznamovať s jej obsahom na základných zmiešaných školách žiakov.

Dátum
Vložil
Titulok

EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

MILAN HEJDIŠ, ss. 53-57

Abstrakt
Štúdia sa zaoberá emocionálnym komponentom pojmu Róm a Cigáň. Podnetom na jeho napísanie bola diskusia v rámci prednášky teória konfliktov a riešenie konfliktov.

m.hejdis@gmail.com

Dátum
Vložil
Titulok

Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

Mám otázky pre autora ako človeka z praxe. V súčasnej postmodernej dobe sa rola muža v rodine a v spoločnosti mení nielen v tradičnej rómskej kultúre, ale vo všeobecnosti. Hrozí hrozba sociálnej dezintegrácie nerómskym rodinám v sociálno-ekonomickej núdzi? Ak áno, tak podľa Vášho názoru, ktoré sociálne deprivované ženy sú v tejto situácii vzhľadom k svojej rodine (deťom) viacej psychicky a sociálne ohrozené, Rómky alebo nerómky?

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

V praxi sa vyhýbame tejto problematike. Súčasný vývoj v kontexte globalizácie je výrazne kontroverzný a veľké populácie žien nielen na Slovensku sú doslova odsúdené na prácu za výrobnými pásmi, ako predavačky, možno iné pracovné pozície bez pridanej hodnoty.
Nikto nikdy sa ich nepýta na ich spokojnosť, naplnenie ich životných cieľov, uspokojenie ich potrieb prostredníctvom zamestnania.
Diskusia z praxe, ktorú uvádzam hovorí za všetko. Týkala sa zamestnania, odmeny za prácu, možností osamostatnenia sa mladých ľudí a pod. Záver bol viac ako jednoznačný a samozrejme nezverejňovaný, a to boli diskutujúci na úrovni docentov vysokých škôl. Mesačný príjem mladých ľudí by mal dosahovať rozmedzie medzi 80 - 100.000 českých korún. Boli porovnávané ceny, náklady na ubytovanie, cestovanie do práce a pod. A to zdôrazňujem, nebola diskusia v "hospodě u piva". Samozrejme tento názor nikto nenapíše v pozícii zamestnanca akademickej inštitúcie, tento fakt si môže dovoliť napísať iba človek na starobnej penzii, ktorému by ju nikto nemal zobrať, prípadne sa nedostane do situácie, kedy mu bude zamestnávateľ predkladať svoju úvahu o jeho duševnom zdraví.
Dlho som odkladal na túto tému napísať príspevok, bol spracovaný doslova na poslednú chvíľu. Dôvod bol jednoznačný. Pojem demokracia v súčasnej dobe z pohľadu vývoja existencie ľudstva dostal podľa môjho názoru veľmi komplikovaný zmysel. Elity sveta v ňom vidia svoju neobmedzenú moc, obyčajný človek v rámci ich úvah iba postavenie otroka.
Z predchádzajúceho vyplýva aj môj názor na položenú otázku, ohrozené sú všetky skupiny žien bez toho, aby sme ich rozdeľovali vôbec do nejakých skupín. Strácame v dôsledku cieľavedomého chaosu v spoločnostiach svoju identitu a to je to pravé ohrozenie nielen žien, ale aj mužov v súčasnej dobe.
Píšeme 21. storočie a ľudí v rámci demokracie možno rozdeľujeme (veľmi cieľavedome hlavne "vývozom demokracie") viac ako za doby rímskej otrokárskej ríše.
A to už v tejto súvislosti vôbec nechcem uvažovať o pojme tak obľúbeného u personálneho manažmentu "ľudské zdroje". Hovorí aj bez rozdelenia žien na Rómky a Nerómky za všetko. Tento výraz položil ľudí na úroveň nerastných alebo druhotných surovín. A to už je problém všetkých ľudí súčasného sveta.

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

Ďakujem za odpoveď.

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

Stoprocentně sdílím Váš názor.A.M.

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:Re:Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

Ještě dík za zdařilé vstupy

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

V tom to ale není - treba ísť hlbšie pod povrch a neriešiť vážny sociálny problem iba verbálne.

Dátum
Vložil
Titulok

Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

Pri poslednom sčítaní obyvateľstva sa k Rómskej národnosti prihlásil len časť rómskej populácie žijúcej na Slovensku. Predpokladá autor, že ak by mali možnosť identifikovať sa ako Cigáni, bolo by uvedené číslo väčšie?
Prečo je označenie Cigáň považované za hanlivé, keďže jeho etymológia na takéto konotácie nepoukazuje?

Dátum
Vložil
Titulok

Re:Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

V České republice je to podobné. Romové se nechtějí hlásit k svému etniku. Ukázalo to také sčítání obyv. Zajímavá je diskuse kolem pojmu "cikán" . Tím, že romský problém je v česku tak negativně medializovaný, dávají někteří Romové přednost pojmu cikán a vůbec to neberou hanlivě.

Dátum
Vložil
Titulok

Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

V roku 2014 nemecky súd zakázal použivať názov "cigánska pečienka" na gastronomickú pochúťku, lebo podľa jeho názoru má v sebe diskriminačné prvky hraničiace až s pogromom na Rómov ich deportáciou do koncentračných táborov. V slovníku slovenského pravopisu je cigáň - klamár. Určite sú aj medzi bielymi klamári a pod., z môjho pohľadu slovné spojenie "Rómske etnikum" vystihuje jednoznačne rasovú príslušnosť. Sleduje našu diskusiu aj nejaký zamestnávateľ, ak áno, ako by sa pozeral na rómskeho spoluobčana uchádzajúceho sa o prácu v jeho firme?

Dátum
Vložil
Titulok

Re:EMOCIONÁLNY KOMPONENT POJMOV RÓM A CIGÁŇ V KONTEXTE MOŽNOSTI ZAMESTNANIA

Medzi Romom a cigáňom nie je rovnítko; a to ani ontologicky. Lebo nie každý cigáň je Rom. Ličme pojem - termín a slovo!
Prečo cigáň vyznieva pejoratívno a Rom nie? Averzia k etniku či jedincovi nie je daná oslovením.

1 | 2 | 3 | 4 | 5 >>

Konferencie

Workshop s medzinárodnou účasťou OBCHODNÁ ETIKA v stredu dňa 20.5. 2015 o 10.00 hod. v Piesťanoch - pozri fotogalériu

13.05.2015 20:10
Worskshop s medzinárodnou účasťou OBCHODNÁ ETIKA dňa 20.5.2015 o 10,00 hod. do hotela Park Avenue, Beethovenova 3, Piešťany, kde sa uskutoční pod záštitou doc. Ing. Džalala Gasymova, PhD. predsedu Správnej rady Vysokej školy Danubius prof....
>>

Medzinárodný workshop PRAKTICKÝ POHĽAD DO ZÁKULISIA SOCIÁLNEJ PRÁCE dňa 17. marca 2015 v Sládkovičove - pozri fotogalériu

17.03.2015 18:16
Fakulta sociálnych štúdií Vysokej školy Danubius v Sladkovičove organizuje pri príležitosti svetového dňa sociálnej práce medzinárodny workshop "Praktický pohľad do zákulisia sociálnej práce". Bližšie klikni na: Program pracovného...
>>

VIZUALIZÁCIA SOCIÁLNEJ PRÁCE - vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou dňa 22. apríla 2015 v Piešťanoch - pozri fotogalériu

10.03.2015 17:40
Fakulta sociálnych štúdií Vysokej školy Danubius v Sladkovičove v spolupráci s Teologickou fakultou Katolickej univerzitiy v Ružonberku poriada vedeckú konferenciu s medzinárodnou účasťou, ktorá je venovaná najnovším trendom v oblasti poskytovania...
>>

3. medzinárodná virtuálna vedecká konferencia SOCIÁLNE ZDRAVIE JEDINCA A SPOLOČNOSTI prebiehala v piatok dňa 12.12.2014 od 10.00-12.00 a od 13.00-15.00 hod. na webovej stránke www.sposointe.eu - pozri diskusiu

01.02.2014 00:00
Fakulta sociálnych štúdií Vysokej školy Danubius v Sládkovičove, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave - Ústav sv. Jana Nepomuka Neumanna v Příbrame, Vysoká škola Karlovy Vary v Karlovych Varoch a...
>>

Fotogaléria: Úvodná stránka

Táto fotogaléria je prázdna.

Vyhľadávanie

© 2009 Všetky práva vyhradené.